lunes, 23 de enero de 2012

ñembyahýi (ñimbyahýi)

Compuesto de ñe recíproco, py  8 apretar, ahýi gana. Apriétame el deseo.- Restivo dice hambre. Guasch dice tener hambre. Dice también, - raro - ñimbyahýi. Ortiz Mayans dice además apetito.


She ñembyahýi yvâ pe she hó rehe.
Apriétame el deseo de ir al cielo.

She mo ñembyahýi yvâ pe she hó pota.
Apriétame el deseo de ir al cielo.

She ñembyahýi Tupä rayhu rehe.
Tengo deseo de amar a Dios.

A mo ñembyahýi Perú o ñëmombe'uhaguäma rehe.
Hago a Pedro que desee confesarse.

She ñembyahýi.
Tengo hambre.

I ñembyahýi.
O ñembyahýi.

Ñembyahýi ai ai.
Hambre rabiosa.

Ñembyahýi porarahára.
Ñembyahýivó.
Ñembyahýi rembia.
Hambriento.

A ñembyahýi A i porara.
Padezco hambre.

A mo ñembyahýi.
Hacer que padezca hambre.

A möñembyahýi'ô.
Quitarle la hambre.

She ñembyahýi Perú o guèrahá.
Llevóme Pedro muerto de hambre.


Guasch :

Ñembyahýi ñarö.
Hambre canino.

No hay comentarios:

Publicar un comentario

Nota: solo los miembros de este blog pueden publicar comentarios.